R                    

                     Rady rodičom, ktorých dieťa ide do školy

AKO UĽAHČIŤ SVOJMU DIEŤAŤU ZAČIATOK ŠKOLSKEJ PRÁCE

• Vyžadujte od neho jasnú a správnu odpoveď.
• Veďte dieťa, aby pokojne a pozorne počúvalo rozprávky.
• Vyžadujte, aby reagovalo hneď na vhodne zadaný príkaz, dôsledne sledujte jeho splnenie.
• Sústreďte dieťa na vykonanú prácu a nedovoľte mu, aby sa zaoberalo vedľajšími činnosťami.
• Zvykajte ho na to, aby dohralo začatú hru, dokončilo rozobratú prácu.
• Veďte ho k návyku, aby denne vykonávalo drobné domáce úlohy a práce.
• Vyžadujte, aby si po hre upratalo hračky, po obede odložilo príbor a riad.
• Naučte ho pozdraviť sa, poprosiť, poďakovať, slušne sa správať k starším ľuďom.
• Veďte ho k tomu, aby si pri hre a prechádzkach všímalo kvety, zvieratá, veci a zmeny okolo seba.
• Veďte ho k návyku, aby chodilo v pravidelnom čase spávať, aby pravidelne vstávalo, stravovalo sa, zachovávalo hygienu, aby si vždy umývalo ruky pred jedlom a po návšteve WC. 

Grafomotorika

Grafomotorika je súbor psychomotorických činností, ktoré vykonávame pri kreslení a písaní.
Patrí sem : hrubá motorika, teda motorické funkcie ruky, ramena a lakťa a jemná motorika, motorika prstov a dlane. Náleží sem tiež motorika očných pohybov a motorika hovoridiel, teda artikulačných orgánov a vizuomotorika alebo súhra medzi okom a rukou. S grafomotorikou tiež súvisí zrakové a sluchové vnímanie, koncentrácia pozornosti a lateralita, dôležité sú takisto rozumové predpoklady a vôľové úsilie.
Stačí, aby jedna z funkcií nebola dostatočne rozvinutá a kreslenie v predškolskom veku a písanie v škole je sťažené.

Význam kresby 
Kresba je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa, je preňho hrou, zábavou, je možnosťou niečo vytvárať, vyjadriť sa, obvykle prináša deťom radosť a uspokojenie. Kreslenie má tiež veľký význam pre neskoršie osvojovanie si písania.
Kresba nám môže poskytnúť veľa informácií:
-          o celkovej vývinovej úrovni
-          o úrovni jemnej motoriky a grafomotoriky
-          o zrakovom a priestorovom vnímaní
-          o vizuomotorike; súhre zrakového vnímania s pohybom ruky
-          o emocionalite dieťaťa
-          o vzťahoch a postojoch dieťaťa
Kresbu môžeme posudzovať z hľadiska obsahového, ktoré zachytáva kvalitu a počet detailov kresby  a hľadiska formálneho, ktoré je zamerané na spracovanie témy (vzájomné proporcie častí tela, dvojdimenzionálne prevedenie, spojenie jednotlivých čiar, symetria kresby).

Dôležité je rozvíjať grafomotorické schopnosti už v predškolskom veku, pretože sa tieto schopnosti neskôr stanú základom pre získavanie zručností, ako je písanie a čítanie. V predškolskom veku je vhodné zamerať sa na rozvoj reči, zrakového a sluchového vnímania, priestorovej orientácie a celkovej motorickej obratnosti. Na tomto podklade sa neskôr budú utvárať zručnosti a vedomosti. Tieto schopnosti a zručnosti by najneskôr okolo šiesteho roku mali dosiahnuť úrovne školskej zrelosti, aby dieťa mohlo bez problémov zvládnuť nároky školy. Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie. Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Sú to najmä tie deti, u ktorých pozorujeme nerovnomerný vývoj jednotlivých zložiek psychomotoriky. Tieto deti mávajú rôzne grafomotorické problémy, ktoré vedú k tomu, že takmer všetku energiu spotrebujú na samotný akt písania a nezostáva im energia na obsah písaného. Bývajú pomalší ako ich vrstovníci, ťažko sa koncentrujú na to, čo robia.

Prejavy signalizujúce poruchy grafomotoriky

 Ako rizikového predškoláka, u ktorého môžeme predpokladať problémy pri osvojovaní si písania v školskom veku, môžeme orientačne vnímať päť až šesť ročné dieťa s nasledujúcimi problémami:
·         kreslí nerado, alebo kresliť dlhodobo a vytrvalo odmieta úplne,
·         má problémy so správnym držaním ceruzky, nemá fixovaný správny úchop troma prstami, ceruzku drží kŕčovito
·         je bezradné, ak má samostatne niečo nakresliť, nevie si vybrať námet, nedokáže ho    nakresliť,
·         kreslí hlavonožce, ktoré nezobrazujú telo a detaily postavy,
·         nevie správne obkresliť základné tvary - kruh, štvorec …,
·         nie je schopné postupovať v kreslení podľa slovných alebo názorných inštrukcií a pokynov dospelého,
·         je neobratné v celkovom telesnom pohybe ako aj pri samoobslužných činnostiach,
·         pretrvávajú poruchy vo výslovnosti,
·         nemá vyhranenú lateralitu, pri kreslení si prekladá ceruzku z jednej ruky do druhej,
·         nevie sa dobre orientovať v priestore podľa pokynov (vpravo, vľavo, vpredu, vzadu),
·         dlhodobo sa u neho prejavujú poruchy pozornosti, neustále sa vrtí, otáča, nevie sa sústrediť

Problémy v grafomotorike mávajú deti so zmyslovým, pohybovým postihnutím, s nevyhranenou dominanciou ruky, s neurologickými diagnózami, s poruchou pozornosti a hyperaktivity, deti duševne zaostalé, s vývinovými prenikavými poruchami, psychiatrickými diagnózami.

Deti s poruchou pozornosti s hyperaktivitou 
-tieto deti majú veľa problémov, ktorých jadrom je porucha pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Okrem iného majú nezrelú či zhoršenú motorickú koordináciu, ktorá sa premieta do hrubej, jemnej motoriky, motoriky hovoridiel, nezrelosti či oslabenia vo vnímaní (zrakovom, sluchovom, priestorovom, časovom). Tieto ťažkosti môžu byť podkladom pre rozvoj špecifických porúch učenia. Tieto deti neradi nerady a horšie kreslia, problémom je vizuomotorická koordinácia. Môžu nesprávne držať ceruzku, tlačia na papier a je pre ne problém niečo odkresliť podľa predlohy. Často majú ťažkosti so sebaovládaním, pracovnou vyspelosťou.

Deti s nevyhranenou dominanciou ruky 
-pri činnostiach aj kreslení striedajú ruky, je vhodné vyšetriť lateralitu a vybrať ruku, ktorá je pre kreslenie výhodnejšia, šikovnejšia. Dieťa je nutné sledovať dlhšiu dobu, ktorú ruku viacej používa.
-problémom môže (ale nemusí byť) aj skrížená dominancia ruky a oka. Niektoré deti majú kvôli tomuto ťažkosti pri kreslení alebo písaní.

Pre budúce písanie dieťa potrebuje mať dostatočne rozvinuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, reč a koncentráciu pozornosti. Malo by mať tiež dostatočne uvoľnené ruky v oblasti hrubej i jemnej motoriky. Dieťa by malo byť schopné súčasne pohybovať ramenom, lakťom, zápästím a prstami. Ak má dieťa tieto schopnosti dostatočne rozvinuté, dá sa predpokladať, že s písaním v škole nebude mať väčšie problémy.

Grafomotoriku ovplyvňuje a formuje celkový psychomotorický vývin dieťaťa. Počas celého predškolského obdobia by dieťa malo mať dostatok príležitostí a podnetov ku grafickému prejavu. Mali by sme dbať na správne uchopovanie písacieho náčinia. Pri štipkovitom úchope sú palec a ukazováčik presne oproti sebe, prostredník podopiera ceruzku zdola a dlaň zostáva otvorená. Hneď ako dieťa zatvorí malíček a prstenník do dlane, v ruke vzniká napätie a nejde udržať ruku uvoľnenú. Veľmi často sa stáva, že prostredník, ktorý ceruzku podopiera, sa pripája k prstom zavretým v dlani, pretože prsty sú vzájomne prepojené. Tým sa úplne vytesní štipka a dlaň sa zatvorí. Koniec písacieho náčinia by mal smerovať za rameno tej ruky, ktorou dieťa píše. V škôlkach sa používajú rôzne pracovné listy, ktoré sú ale vhodné iba pre niektoré deti. Pokým dieťa grafomotorické listy nezvláda, nebavia ho, vyrušuje ostatných a odbieha od činnosti, potrebuje iné podnety, ktoré zodpovedajú jeho aktuálnej vývojovej úrovni. Nie je možné hodnotiť grafický prejav dieťaťa podľa toho, čo je na konci, čo je jeho výsledok. V praxi sa bežne stretneme s deťmi, ktoré majú obsahovo veľmi pekné kresby, píšu krasopisne, ale napriek tomu majú grafomotorické ťažkosti. Je potrebné vyhodnotiť proces, cestu, ktorou dieťa príde k výsledku. Niektoré deti sú schopné písať neuveriteľným krasopisom, ale úsilie, ktoré vynaloží, je neúmerné výsledku, deti nedokážu neskôr v škole písmo zmenšiť a zrýchliť a bolí ich ruka pri písaní.

Grafomotorika veľmi úzko súvisí so zmyslovým vnímaním dieťaťa. Zmyslové vnímanie je prostriedkom pre vnímanie sveta. Čím viac zmyslov dieťa zapojí, tým je jeho zážitok komplexnejší. Dieťa je tak schopné poznať vlastnosti nejakého predmetu alebo situácie, ktorú bude graficky stvárňovať. Zmyslová výchova pomáha deťom v predškolskom i školskom veku rozvíjať a prehlbovať zmyslové vnímanie - zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Nie je podstatná kvantita, ale kvalita. Stačí jeden namaľovaný obrázok zaujímavou technikou alebo technikami, ktorému predchádza podrobné skúmanie javu, objektu. Maľovanie, kreslenie môže byť ako cieľ samo o sebe, ale môže byť tiež prostriedkom k poznávaniu sveta, môže to byť cesta. Dieťa je nastavené vnímať všetkými zmyslami a je na nás, či mu to umožníme.

Rodina môže veľmi významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytne rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku. Musia mať dostatok príležitostí k voľnému pohybu, kedy sa učia koordinovať pohyby tela.
Keď rodičov. Dieťa chodí okolo, kreslí čiary, kruhy, a jedného dňa sa na papieri nepozorovane objaví slnko, ktoré dieťa nikto kresliť neučil… Tak to vyzerá v ideálnom prípade, kedy je dieťa zdravé a na podnety adekvátne reaguje. Nemali by sme deti učiť, ako nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava nebo slniečko, je to smutné. Z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“. Akákoľvek kresba, ktorá vychádza z vlastnej potreby dieťaťa vyjadriť sa, je ten najkrajší a najdokonalejší záznam. Prejavovať sa kreslením alebo maľovaním je silná vnútorná potreba dieťaťa. Keď sa tak nedeje, alebo sa to deje inak, ako je obvyklé, asi je niekde rodičia umožní dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli, alebo na stene, pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť. Má k tomu neustále prístup, nemusí sa pýtať problém a je potreba pomôcť. Dôležité tiež je, aby deti kreslili to, čo poznajú. Keď si hovoríme o vode a spoločne ju chceme kresliť alebo maľovať, mali by deti vedieť, čo voda je, aká je, čo sa s ňou dá robiť a k čomu je potrebná. Deti by si vodu mali „vyskúšať“ a potom maľovať.

Ako diagnostický prostriedok hodnotenia úrovne grafomotorických schopností dieťaťa sa ponúka kresba, u ktorej môžeme hodnotiť obsah, teda čo je nakreslené, a potom formu, teda ako je to nakreslené, a cestu, ako to vzniklo. Existujú určité varovné signály, ktoré nás môžu upozorniť, že by nemuselo byť všetko v poriadku. Patrí sem nerovnomerný a oneskorený vývin dieťaťa - dieťa sa nachádza na nižšej úrovni psychomotorického vývinu a málo a nerado kreslí. Ak dieťa do konca piateho roku života nezačne samo intenzívne vyhľadávať kreslenie, prax ukazuje, že také dieťa má väčšinou grafomotrické ťažkosti. Na problémy nás môže upozorniť i to, že dieťa mení pri kreslení polohu tela alebo si otáča papier. Tiež problémy s rečou môžu signalizovať ťažkosti v grafomotorike, pretože motorika hovoridiel a motorika ruky sú prepojené. U dieťaťa, ktoré má logopedické problémy, je preto dobré sledovať i jeho grafomotorický vývin. Signálom môžu byť tiež ťažkosti s priestorovou orientáciou, rozpoznávaním, čo je hore a dole alebo vpravo a vľavo. Ďalej to je nevyhranená lateralita a skrížená lateralita, ktorá sa bohužiaľ nedá úplne ľahko rozpoznať. Pokým zaznamenáme, že dieťa kreslí obrázky zdola nahor alebo nie je schopné napodobniť tvar či ho zrkadlovo otáča, môže to tiež signalizovať možné problémy. Musíme sa tiež venovať deťom – ľavákom (pretože píšeme zľava doprava, je to pre nich náročnejšie). Ak má dieťa problémy s technikou kreslenia alebo písania, môže ho bolieť chrbát, rameno, zápästie, hlava, môže sa cítiť unavené. Dieťa môže písať pekne, ale pomaly, alebo nie je schopné písmo zmenšiť. Tieto ťažkosti sa najčastejšie objavujú na prelomu druhej a tretej triedy základnej školy, kedy sa zvyšuje množstvo písaného textu, je potreba zvýšiť rýchlosť písania, pretože učiva je viac a je náročnejšie. A v tejto dobe už musí byť písanie automatizované.

Návrh metod. postupu nácviku úchopu ceruzy u detí s poruchou grafomotoriky:                    
Najdôležitejšia je dôslednosť precvičovania narušenej funkcie a správny postup. Cvičenia začíname robiť od najjednoduchších tvarov ku zložitejším, ak používame predmety tak postupujeme od najväčších k najmenším. Ak napríklad maľujeme, tak najprv „maľujeme“  hubou a používame temperové farby, potom prejdeme k špajli namočenej v  tuši a napokon k pastelke.
Hlavne u detí predškolského veku, ktoré ešte nepoznajú písmená, sa osvedčil tzv.“ kreslený diktát“. Dieťa dostáva pokyny ako: namaľuj uprostred dom, pred ním stojí strom, nad ním letí vták a pod. Dôležité je, že používame činnostné slovesá. Deti si ani neuvedomia, že ich niekto precvičuje alebo skúša z priestorovej orientácie.
Všetky cvičenia, ktoré sme uviedli musíme ešte prispôsobiť individualite každého dieťaťa.

Pomôcky:
Fazuľa, papierové gule, modelovacie hmoty, prázdne fľaše, molitanová loptička, koráliky, guľôčky, pena na holenie, nafukovacie balóniky a i.

1. Úchop 
Základom pri nácviku úchopu ceruzy je správne postavenie prstov ruky. Dieťa otvorí ruku dlaňou hore. Vložíme mu na dlaň fazuľku a vyzveme ho, aby ju zachytil skrčením malíčka a prstenníka. Ostatné prsty sú pri tom vystreté (akoby dieťa ukazovalo počet tri). Potom dieťa ruku otočí smerom ku podložke, na ktorej je rozsypaná fazuľa alebo papierové guľôčky. Fazuľku stále drží dvoma prstami pritlačenými k dlani. Troma prstami prenáša rozsypané predmety dovtedy, kým ich všetky nevyzbiera. 

2. Modelovanie 
Táto činnosť je v metodike nácviku písania u dieťaťa s poruchou grafomotoriky ihneď na druhom mieste v rebríčku precvičovaných zručností. Na modelovanie môžme použiť tie najrozmanitejšie hmoty od plastelíny a modulitu až po hlinu a cesto.

3. Plnenie 
Ďalšie cvičenie je podobné prvému, iba dieťa nezbiera predmety zo stola, ale ich po uchopení troma prstami vhadzuje do fľaše. Týmto spôsobom si precvičuje nielen správne postavenie prstov pri držaní ceruzy, ale aj priestorovú orientáciu. Na precvičovanie priestorovej orientácie je vhodné použiť hračku vyvinutú pôvodne Máriou Montessori, ktorá pozostáva z dvoch kruhovitých častí s rôznymi vyrezanými otvormi. Dieťa hľadá vhodný tvar, aby ho vhodilo do otvoru. Túto činnosť vykonáva opäť troma prstami, pričom zohnutým malíčkom a prstenníkom drží v dlani fazuľku.

4. Dotyky 
Pre dieťa s poruchou grafomotoriky je dôležité rozvíjanie jeho haptiky (ide o reč dotykov). Okrem bežných dotykov a hladenia môžme napríklad „cestovať“ molitanovou loptičkou po jeho tele alebo skrývať rôzne predmety v piesku.

5. Hádzanie 
U dieťaťa je dôležité zdokonaľovať také zručnosti ako je hádzanie, chytanie a hod na cieľ. Čím si bude istejšie pri týchto činnostiach, tým menej bude zatvárať oči pri ich realizácii.

6. Rozvoj jemnej motoriky 
Cvičenia na rozvoj jemnej motoriky sú chronicky známe a pozná ich každá učiteľka materskej školy. Dieťa môže navliekať rôzne koráliky a guľôčky na niť. Aby sme predišli nezáujmu detí o prácu, koniec nite môžeme nalakovať bezfarebným lakom alebo použijeme silon, ktorý drží svoj tvar.
Veľmi obľúbenou činnosťou (i keď trochu nezvyčajnou) je maľba penou na holenie po nafúknutom balóniku. Dieťa musí pracovať dostatočne rýchlo, aby sa mu pena neroztopila a neskĺzla po balóne dolu.
Na zdokonaľovanie jemnej motoriky slúži aj vytrhávanie z papiera, „vyrábanie“ odtlačkov rúk a nôh alebo obyčajné skrývanie predmetov.  

7.Cvičenie pravo-ľavej orientácie 
Cvičenie pravo-ľavej orientácie je náročné a dieťa s poruchou grafomotoriky pri tejto činnosti často zlyháva a z toho dôvodu ju nerobí rado. Osvedčilo sa preto kreslenie vlastnej mapy alebo hra na telo. Dieťa sa dotýka rôznych častí svojho tela, pričom je dôležité, aby vzorová osoba používala zrkadlové dotyky. Môžu sa pri tom využívať riekanky a piesne.

8. Rytmizácia činnosti 
od predchádzajúcej činnosti je len krok ku rečovým cvičeniam, ktoré prebiehajú najmä pomocou riekaniek a porekadiel. Dieťa si uvedomuje, že všetko v živote prebieha v určitom poriadku a následnosti dejov. Už aj samotným dodržiavaním denného režimu (pravidelnou hodinou vstávania, jedla a pod.) si vytvára určité stereotypy, ktorých dodržiavanie ho bude upokojovať a porušenie ho bude naopak vyvádzať z rovnováhy. Rytmizácia a uvedomenie si rytmu sú dôležité aj pri nácviku čítania a písania, ktoré by mali byť plynulé a neprerušované.

9. Nácvik správneho držania ceruzy 
Začíname  cvičeniami na úchop (pozri vyššie) a postupne prechádzame k soleniu striedavo dvoma a troma voľnými prstami, pričom malíček a prstenník stále držia fazuľku. Po fáze solenia si uchytíme ceruzu špicom dole a akoby autíčkom zájdeme kožnou riasou na ruke dieťaťa medzi uvoľnené prsty, až kým ceruzu zľahka neuchopí. 

AKO UĽAHČIŤ SVOJMU DIEŤAŤU ZAČIATOK ŠKOLSKEJ PRÁCE

• Vyžadujte od neho jasnú a správnu odpoveď.
• Veďte dieťa, aby pokojne a pozorne počúvalo rozprávky.
• Vyžadujte, aby reagovalo hneď na vhodne zadaný príkaz, dôsledne sledujte jeho splnenie.
• Sústreďte dieťa na vykonanú prácu a nedovoľte mu, aby sa zaoberalo vedľajšími činnosťami.
• Zvykajte ho na to, aby dohralo začatú hru, dokončilo rozobratú prácu.
• Veďte ho k návyku, aby denne vykonávalo drobné domáce úlohy a práce.
• Vyžadujte, aby si po hre upratalo hračky, po obede odložilo príbor a riad.
• Naučte ho pozdraviť sa, poprosiť, poďakovať, slušne sa správať k starším ľuďom.
• Veďte ho k tomu, aby si pri hre a prechádzkach všímalo kvety, zvieratá, veci a zmeny okolo seba.
• Veďte ho k návyku, aby chodilo v pravidelnom čase spávať, aby pravidelne vstávalo, stravovalo sa, zachovávalo hygienu, aby si vždy umývalo ruky pred jedlom a po návšteve WC. 

Grafomotorika

Grafomotorika je súbor psychomotorických činností, ktoré vykonávame pri kreslení a písaní.
Patrí sem : hrubá motorika, teda motorické funkcie ruky, ramena a lakťa a jemná motorika, motorika prstov a dlane. Náleží sem tiež motorika očných pohybov a motorika hovoridiel, teda artikulačných orgánov a vizuomotorika alebo súhra medzi okom a rukou. S grafomotorikou tiež súvisí zrakové a sluchové vnímanie, koncentrácia pozornosti a lateralita, dôležité sú takisto rozumové predpoklady a vôľové úsilie.
Stačí, aby jedna z funkcií nebola dostatočne rozvinutá a kreslenie v predškolskom veku a písanie v škole je sťažené.

Význam kresby 
Kresba je prirodzenou súčasťou vývinu dieťaťa, je preňho hrou, zábavou, je možnosťou niečo vytvárať, vyjadriť sa, obvykle prináša deťom radosť a uspokojenie. Kreslenie má tiež veľký význam pre neskoršie osvojovanie si písania.
Kresba nám môže poskytnúť veľa informácií:
-          o celkovej vývinovej úrovni
-          o úrovni jemnej motoriky a grafomotoriky
-          o zrakovom a priestorovom vnímaní
-          o vizuomotorike; súhre zrakového vnímania s pohybom ruky
-          o emocionalite dieťaťa
-          o vzťahoch a postojoch dieťaťa
Kresbu môžeme posudzovať z hľadiska obsahového, ktoré zachytáva kvalitu a počet detailov kresby  a hľadiska formálneho, ktoré je zamerané na spracovanie témy (vzájomné proporcie častí tela, dvojdimenzionálne prevedenie, spojenie jednotlivých čiar, symetria kresby).

Dôležité je rozvíjať grafomotorické schopnosti už v predškolskom veku, pretože sa tieto schopnosti neskôr stanú základom pre získavanie zručností, ako je písanie a čítanie. V predškolskom veku je vhodné zamerať sa na rozvoj reči, zrakového a sluchového vnímania, priestorovej orientácie a celkovej motorickej obratnosti. Na tomto podklade sa neskôr budú utvárať zručnosti a vedomosti. Tieto schopnosti a zručnosti by najneskôr okolo šiesteho roku mali dosiahnuť úrovne školskej zrelosti, aby dieťa mohlo bez problémov zvládnuť nároky školy. Grafomotorika je jedným z kritérií pre posudzovanie zrelosti dieťaťa pre školu, pretože dôležitou je podmienkou pre písanie. Mnohé deti predškolského veku potrebujú, aby sme ich grafomotorický vývoj podporili. Sú to najmä tie deti, u ktorých pozorujeme nerovnomerný vývoj jednotlivých zložiek psychomotoriky. Tieto deti mávajú rôzne grafomotorické problémy, ktoré vedú k tomu, že takmer všetku energiu spotrebujú na samotný akt písania a nezostáva im energia na obsah písaného. Bývajú pomalší ako ich vrstovníci, ťažko sa koncentrujú na to, čo robia.

Prejavy signalizujúce poruchy grafomotoriky

 Ako rizikového predškoláka, u ktorého môžeme predpokladať problémy pri osvojovaní si písania v školskom veku, môžeme orientačne vnímať päť až šesť ročné dieťa s nasledujúcimi problémami:
·         kreslí nerado, alebo kresliť dlhodobo a vytrvalo odmieta úplne,
·         má problémy so správnym držaním ceruzky, nemá fixovaný správny úchop troma prstami, ceruzku drží kŕčovito
·         je bezradné, ak má samostatne niečo nakresliť, nevie si vybrať námet, nedokáže ho    nakresliť,
·         kreslí hlavonožce, ktoré nezobrazujú telo a detaily postavy,
·         nevie správne obkresliť základné tvary - kruh, štvorec …,
·         nie je schopné postupovať v kreslení podľa slovných alebo názorných inštrukcií a pokynov dospelého,
·         je neobratné v celkovom telesnom pohybe ako aj pri samoobslužných činnostiach,
·         pretrvávajú poruchy vo výslovnosti,
·         nemá vyhranenú lateralitu, pri kreslení si prekladá ceruzku z jednej ruky do druhej,
·         nevie sa dobre orientovať v priestore podľa pokynov (vpravo, vľavo, vpredu, vzadu),
·         dlhodobo sa u neho prejavujú poruchy pozornosti, neustále sa vrtí, otáča, nevie sa sústrediť

Problémy v grafomotorike mávajú deti so zmyslovým, pohybovým postihnutím, s nevyhranenou dominanciou ruky, s neurologickými diagnózami, s poruchou pozornosti a hyperaktivity, deti duševne zaostalé, s vývinovými prenikavými poruchami, psychiatrickými diagnózami.

Deti s poruchou pozornosti s hyperaktivitou 
-tieto deti majú veľa problémov, ktorých jadrom je porucha pozornosti, hyperaktivita a impulzivita. Okrem iného majú nezrelú či zhoršenú motorickú koordináciu, ktorá sa premieta do hrubej, jemnej motoriky, motoriky hovoridiel, nezrelosti či oslabenia vo vnímaní (zrakovom, sluchovom, priestorovom, časovom). Tieto ťažkosti môžu byť podkladom pre rozvoj špecifických porúch učenia. Tieto deti neradi nerady a horšie kreslia, problémom je vizuomotorická koordinácia. Môžu nesprávne držať ceruzku, tlačia na papier a je pre ne problém niečo odkresliť podľa predlohy. Často majú ťažkosti so sebaovládaním, pracovnou vyspelosťou.

Deti s nevyhranenou dominanciou ruky 
-pri činnostiach aj kreslení striedajú ruky, je vhodné vyšetriť lateralitu a vybrať ruku, ktorá je pre kreslenie výhodnejšia, šikovnejšia. Dieťa je nutné sledovať dlhšiu dobu, ktorú ruku viacej používa.
-problémom môže (ale nemusí byť) aj skrížená dominancia ruky a oka. Niektoré deti majú kvôli tomuto ťažkosti pri kreslení alebo písaní.

Pre budúce písanie dieťa potrebuje mať dostatočne rozvinuté zrakové a sluchové vnímanie, priestorovú orientáciu, reč a koncentráciu pozornosti. Malo by mať tiež dostatočne uvoľnené ruky v oblasti hrubej i jemnej motoriky. Dieťa by malo byť schopné súčasne pohybovať ramenom, lakťom, zápästím a prstami. Ak má dieťa tieto schopnosti dostatočne rozvinuté, dá sa predpokladať, že s písaním v škole nebude mať väčšie problémy.

Grafomotoriku ovplyvňuje a formuje celkový psychomotorický vývin dieťaťa. Počas celého predškolského obdobia by dieťa malo mať dostatok príležitostí a podnetov ku grafickému prejavu. Mali by sme dbať na správne uchopovanie písacieho náčinia. Pri štipkovitom úchope sú palec a ukazováčik presne oproti sebe, prostredník podopiera ceruzku zdola a dlaň zostáva otvorená. Hneď ako dieťa zatvorí malíček a prstenník do dlane, v ruke vzniká napätie a nejde udržať ruku uvoľnenú. Veľmi často sa stáva, že prostredník, ktorý ceruzku podopiera, sa pripája k prstom zavretým v dlani, pretože prsty sú vzájomne prepojené. Tým sa úplne vytesní štipka a dlaň sa zatvorí. Koniec písacieho náčinia by mal smerovať za rameno tej ruky, ktorou dieťa píše. V škôlkach sa používajú rôzne pracovné listy, ktoré sú ale vhodné iba pre niektoré deti. Pokým dieťa grafomotorické listy nezvláda, nebavia ho, vyrušuje ostatných a odbieha od činnosti, potrebuje iné podnety, ktoré zodpovedajú jeho aktuálnej vývojovej úrovni. Nie je možné hodnotiť grafický prejav dieťaťa podľa toho, čo je na konci, čo je jeho výsledok. V praxi sa bežne stretneme s deťmi, ktoré majú obsahovo veľmi pekné kresby, píšu krasopisne, ale napriek tomu majú grafomotorické ťažkosti. Je potrebné vyhodnotiť proces, cestu, ktorou dieťa príde k výsledku. Niektoré deti sú schopné písať neuveriteľným krasopisom, ale úsilie, ktoré vynaloží, je neúmerné výsledku, deti nedokážu neskôr v škole písmo zmenšiť a zrýchliť a bolí ich ruka pri písaní.

Grafomotorika veľmi úzko súvisí so zmyslovým vnímaním dieťaťa. Zmyslové vnímanie je prostriedkom pre vnímanie sveta. Čím viac zmyslov dieťa zapojí, tým je jeho zážitok komplexnejší. Dieťa je tak schopné poznať vlastnosti nejakého predmetu alebo situácie, ktorú bude graficky stvárňovať. Zmyslová výchova pomáha deťom v predškolskom i školskom veku rozvíjať a prehlbovať zmyslové vnímanie - zrak, sluch, hmat, čuch a chuť. Nie je podstatná kvantita, ale kvalita. Stačí jeden namaľovaný obrázok zaujímavou technikou alebo technikami, ktorému predchádza podrobné skúmanie javu, objektu. Maľovanie, kreslenie môže byť ako cieľ samo o sebe, ale môže byť tiež prostriedkom k poznávaniu sveta, môže to byť cesta. Dieťa je nastavené vnímať všetkými zmyslami a je na nás, či mu to umožníme.

Rodina môže veľmi významne ovplyvniť grafomotorický rozvoj dieťaťa tým, že mu poskytne rôznorodé podnety, ktoré zodpovedajú aktuálnej úrovni jeho vývinu. Deti potrebujú získavať rôzne skúsenosti, ktoré im pomôžu rozvíjať jemnú i hrubú motoriku. Musia mať dostatok príležitostí k voľnému pohybu, kedy sa učia koordinovať pohyby tela.
Keď rodičov. Dieťa chodí okolo, kreslí čiary, kruhy, a jedného dňa sa na papieri nepozorovane objaví slnko, ktoré dieťa nikto kresliť neučil… Tak to vyzerá v ideálnom prípade, kedy je dieťa zdravé a na podnety adekvátne reaguje. Nemali by sme deti učiť, ako nakresliť slnko alebo človeka. Mali by sme ich nechať, aby si na to prišli samé. Ak deti vedieme k tomu, ako má vyzerať „správna“ postava nebo slniečko, je to smutné. Z kresby sa vytráca autentickosť a dieťa je ochudobnené o vlastné skúmanie a objavovanie. Skutočnosť mu je predkladaná hotová a dieťa iba napodobňuje, a keď napodobní, tak je „úspešné“. Akákoľvek kresba, ktorá vychádza z vlastnej potreby dieťaťa vyjadriť sa, je ten najkrajší a najdokonalejší záznam. Prejavovať sa kreslením alebo maľovaním je silná vnútorná potreba dieťaťa. Keď sa tak nedeje, alebo sa to deje inak, ako je obvyklé, asi je niekde rodičia umožní dieťaťu kresliť na zvislé plochy, napríklad na papiere pripevnené na tabuli, alebo na stene, pripravia mu fixky, ktoré budú stále k dispozícii, môže dieťa kresliť, kedykoľvek bude chcieť. Má k tomu neustále prístup, nemusí sa pýtať problém a je potreba pomôcť. Dôležité tiež je, aby deti kreslili to, čo poznajú. Keď si hovoríme o vode a spoločne ju chceme kresliť alebo maľovať, mali by deti vedieť, čo voda je, aká je, čo sa s ňou dá robiť a k čomu je potrebná. Deti by si vodu mali „vyskúšať“ a potom maľovať.

Ako diagnostický prostriedok hodnotenia úrovne grafomotorických schopností dieťaťa sa ponúka kresba, u ktorej môžeme hodnotiť obsah, teda čo je nakreslené, a potom formu, teda ako je to nakreslené, a cestu, ako to vzniklo. Existujú určité varovné signály, ktoré nás môžu upozorniť, že by nemuselo byť všetko v poriadku. Patrí sem nerovnomerný a oneskorený vývin dieťaťa - dieťa sa nachádza na nižšej úrovni psychomotorického vývinu a málo a nerado kreslí. Ak dieťa do konca piateho roku života nezačne samo intenzívne vyhľadávať kreslenie, prax ukazuje, že také dieťa má väčšinou grafomotrické ťažkosti. Na problémy nás môže upozorniť i to, že dieťa mení pri kreslení polohu tela alebo si otáča papier. Tiež problémy s rečou môžu signalizovať ťažkosti v grafomotorike, pretože motorika hovoridiel a motorika ruky sú prepojené. U dieťaťa, ktoré má logopedické problémy, je preto dobré sledovať i jeho grafomotorický vývin. Signálom môžu byť tiež ťažkosti s priestorovou orientáciou, rozpoznávaním, čo je hore a dole alebo vpravo a vľavo. Ďalej to je nevyhranená lateralita a skrížená lateralita, ktorá sa bohužiaľ nedá úplne ľahko rozpoznať. Pokým zaznamenáme, že dieťa kreslí obrázky zdola nahor alebo nie je schopné napodobniť tvar či ho zrkadlovo otáča, môže to tiež signalizovať možné problémy. Musíme sa tiež venovať deťom – ľavákom (pretože píšeme zľava doprava, je to pre nich náročnejšie). Ak má dieťa problémy s technikou kreslenia alebo písania, môže ho bolieť chrbát, rameno, zápästie, hlava, môže sa cítiť unavené. Dieťa môže písať pekne, ale pomaly, alebo nie je schopné písmo zmenšiť. Tieto ťažkosti sa najčastejšie objavujú na prelomu druhej a tretej triedy základnej školy, kedy sa zvyšuje množstvo písaného textu, je potreba zvýšiť rýchlosť písania, pretože učiva je viac a je náročnejšie. A v tejto dobe už musí byť písanie automatizované.

Návrh metod. postupu nácviku úchopu ceruzy u detí s poruchou grafomotoriky:                    
Najdôležitejšia je dôslednosť precvičovania narušenej funkcie a správny postup. Cvičenia začíname robiť od najjednoduchších tvarov ku zložitejším, ak používame predmety tak postupujeme od najväčších k najmenším. Ak napríklad maľujeme, tak najprv „maľujeme“  hubou a používame temperové farby, potom prejdeme k špajli namočenej v  tuši a napokon k pastelke.
Hlavne u detí predškolského veku, ktoré ešte nepoznajú písmená, sa osvedčil tzv.“ kreslený diktát“. Dieťa dostáva pokyny ako: namaľuj uprostred dom, pred ním stojí strom, nad ním letí vták a pod. Dôležité je, že používame činnostné slovesá. Deti si ani neuvedomia, že ich niekto precvičuje alebo skúša z priestorovej orientácie.
Všetky cvičenia, ktoré sme uviedli musíme ešte prispôsobiť individualite každého dieťaťa.

Pomôcky:
Fazuľa, papierové gule, modelovacie hmoty, prázdne fľaše, molitanová loptička, koráliky, guľôčky, pena na holenie, nafukovacie balóniky a i.

1. Úchop 
Základom pri nácviku úchopu ceruzy je správne postavenie prstov ruky. Dieťa otvorí ruku dlaňou hore. Vložíme mu na dlaň fazuľku a vyzveme ho, aby ju zachytil skrčením malíčka a prstenníka. Ostatné prsty sú pri tom vystreté (akoby dieťa ukazovalo počet tri). Potom dieťa ruku otočí smerom ku podložke, na ktorej je rozsypaná fazuľa alebo papierové guľôčky. Fazuľku stále drží dvoma prstami pritlačenými k dlani. Troma prstami prenáša rozsypané predmety dovtedy, kým ich všetky nevyzbiera. 

2. Modelovanie 
Táto činnosť je v metodike nácviku písania u dieťaťa s poruchou grafomotoriky ihneď na druhom mieste v rebríčku precvičovaných zručností. Na modelovanie môžme použiť tie najrozmanitejšie hmoty od plastelíny a modulitu až po hlinu a cesto.

3. Plnenie 
Ďalšie cvičenie je podobné prvému, iba dieťa nezbiera predmety zo stola, ale ich po uchopení troma prstami vhadzuje do fľaše. Týmto spôsobom si precvičuje nielen správne postavenie prstov pri držaní ceruzy, ale aj priestorovú orientáciu. Na precvičovanie priestorovej orientácie je vhodné použiť hračku vyvinutú pôvodne Máriou Montessori, ktorá pozostáva z dvoch kruhovitých častí s rôznymi vyrezanými otvormi. Dieťa hľadá vhodný tvar, aby ho vhodilo do otvoru. Túto činnosť vykonáva opäť troma prstami, pričom zohnutým malíčkom a prstenníkom drží v dlani fazuľku.

4. Dotyky 
Pre dieťa s poruchou grafomotoriky je dôležité rozvíjanie jeho haptiky (ide o reč dotykov). Okrem bežných dotykov a hladenia môžme napríklad „cestovať“ molitanovou loptičkou po jeho tele alebo skrývať rôzne predmety v piesku.

5. Hádzanie 
U dieťaťa je dôležité zdokonaľovať také zručnosti ako je hádzanie, chytanie a hod na cieľ. Čím si bude istejšie pri týchto činnostiach, tým menej bude zatvárať oči pri ich realizácii.

6. Rozvoj jemnej motoriky 
Cvičenia na rozvoj jemnej motoriky sú chronicky známe a pozná ich každá učiteľka materskej školy. Dieťa môže navliekať rôzne koráliky a guľôčky na niť. Aby sme predišli nezáujmu detí o prácu, koniec nite môžeme nalakovať bezfarebným lakom alebo použijeme silon, ktorý drží svoj tvar.
Veľmi obľúbenou činnosťou (i keď trochu nezvyčajnou) je maľba penou na holenie po nafúknutom balóniku. Dieťa musí pracovať dostatočne rýchlo, aby sa mu pena neroztopila a neskĺzla po balóne dolu.
Na zdokonaľovanie jemnej motoriky slúži aj vytrhávanie z papiera, „vyrábanie“ odtlačkov rúk a nôh alebo obyčajné skrývanie predmetov.  

7.Cvičenie pravo-ľavej orientácie 
Cvičenie pravo-ľavej orientácie je náročné a dieťa s poruchou grafomotoriky pri tejto činnosti často zlyháva a z toho dôvodu ju nerobí rado. Osvedčilo sa preto kreslenie vlastnej mapy alebo hra na telo. Dieťa sa dotýka rôznych častí svojho tela, pričom je dôležité, aby vzorová osoba používala zrkadlové dotyky. Môžu sa pri tom využívať riekanky a piesne.

8. Rytmizácia činnosti 
od predchádzajúcej činnosti je len krok ku rečovým cvičeniam, ktoré prebiehajú najmä pomocou riekaniek a porekadiel. Dieťa si uvedomuje, že všetko v živote prebieha v určitom poriadku a následnosti dejov. Už aj samotným dodržiavaním denného režimu (pravidelnou hodinou vstávania, jedla a pod.) si vytvára určité stereotypy, ktorých dodržiavanie ho bude upokojovať a porušenie ho bude naopak vyvádzať z rovnováhy. Rytmizácia a uvedomenie si rytmu sú dôležité aj pri nácviku čítania a písania, ktoré by mali byť plynulé a neprerušované.

9. Nácvik správneho držania ceruzy 
Začíname  cvičeniami na úchop (pozri vyššie) a postupne prechádzame k soleniu striedavo dvoma a troma voľnými prstami, pričom malíček a prstenník stále držia fazuľku. Po fáze solenia si uchytíme ceruzu špicom dole a akoby autíčkom zájdeme kožnou riasou na ruke dieťaťa medzi uvoľnené prsty, až kým ceruzu zľahka neuchopí.